Albert Camus

                    i.        Životopis a tvorba


      z robotníckej triedy – člen komunistickej strany- neskôr antikomunista


      protipól Sartra – myšlienkový rozchod


      1957 – Nobelova cena – zomrel pri autohavárii


      dráma Caligula, esej Mýtus o Syzifovi – aj syzifovské úsilie môže byť úspešné, filozofické spisy, eseje, Cudzinec, Človek, ktorý sa búri


      charakter tvorby: absurdita, revolta, exil


      protest proti všetkému, čo človeka ničí a čo je absurdné

                  ii.        Dielo

a)
Mýtus o Syzifovi


          „Búrim sa, teda som…“ – napriek absurdite a namáhavosti života, treba zaň bojovať


          východisko nie je ani v smrti, ani v samovražde, ani v Bohovi, ale v revolte


          analýza človeka, vracajúceho sa po balvan dole


          človek si uvedomuje absurditu: „Absurdita má len dovtedy zmysel, pokiaľ sa s ňou nezmierime.“


          revolta – ľudský skutok, čin, pomoc – prejav slobodného človeka, ktorý však nevrcholí v dokonalom pocite šťastia ->jediným šťastím je pochopenie absurdity

b)
Mor


          V mestečku Oran, kde žijú znudený a zabehaný ľudia, začnú kapať krysy. Je ich nekonečne veľa, ale ľudia tomu neprikladajú význam. Potom však vypukne morová nákaza aj medzi ľuďmi – Oran sa izoluje od zbytku sveta karanténou. Až teraz sa ukáže niekoľko typov ľudí, ktorí buď chcú újsť za každú cenu, snažia sa pomáhať zo všetkých síl, alebo dokonca sa z moru tešia. Mor je nakoniec zažehnaný a ľudia sa tešia. Hlavný hrdina, dr.Rieux, ktorý po celý čas pomáhal iným vyslovuje obavy, že mor sa ešte vráti.


      rôzne typy postáv podľa smerov


      „fiktívna kronika“


      poukazuje na to dobré v ľuďoch – „V ľuďoch je viac vecí hodných obdivu ako pohŕdania“ – určitá solidarita, symbióza, spolupráca – boj, revolta – spájanie ľudí v najťažšej situácii

                iii.        Vzťah k téze


      mor – to je zlo a akákoľvek obrana je márna. Bolo, je a bude – symbol zla (pýcha, fašizmus, nevšímavosť…)


          každý nosíme vnútorný mor v sebe – nikto nie je imúnny – pokrivenie charakterov


          Cottard: sebeckosť a neľudskosť – teší sa z moru – kolaborant smrti – jediný, komu mor vyhovuje


          je sám a sám aj ostať chce – vyčlenený zo spoločnosti


          naberá istotu – verí, že jeho mor nezastihne – čierny obchod, hýrenie a hazard…


          nedokáže a ani nechce sa zaradiť medzi ľudí – stavia si herostrátovský múr


          pri ústupe moru stráca istotu, zatvorí sa doma, izoluje sa


          vo všetkých ľuďoch videl udavačov, a preto staval múr


          kňaz Paneloux: zaslepenec – brzdí rozvoj a robí ho konzervatívnym


          odovzdáva sa osudu – Božiemu trestu, ale vyčleňuje sa: „Vy ste si to zaslúžili, vás stretlo nešťastie.“


          vnútorný mor – slepá viera, ktorá neumožňovala meniť veci – fanatickosť – odmieta pomáhať


          až pri smrti malého chlapca zistí, že musí pomáhať =>zmena, i keď stále verí na Boží osud


          novinár Rambert: nedobrovoľne uväznený v Orane – snaží sa újsť, lebo „tam nepatrí“ – dvojnásobný cudzinec


          nezaujíma ho, čo s deje – je individualista – nezaujíma ho „nezmyselné hrdinstvo“ doktora Rieuxa


          všetko, čo robili, bolo pre neho nezmyselné – prečo sa nestarali o seba?


          zistí však, že i Rieux má manželku v cudzine a pritom bojuje za ľudské životy – už nie je sám


          „Človek sa má predsa-len hanbiť, ak má byť šťastný sám“ – zanechá úteky a tiež pomáha


          doktor Rieux: aktívny humanizmus; neváha zapojiť sa do boja proti chorobe =>absurdnosť: bojuje a nevie ako


          „Mne záleží na tom, byť človekom“ – syzifovská revolta – bojuje za ľudí a ani nepozná liek


          ako lekár ma pocit, že zlyháva a cíti sa nepotrebný, bezmocný -nerezignuje však „Privyknúť si na zúfalstvo je horšie než zúfalstvo samo!“


          paradoxne, keď všetkým pomáhal, ostal sám – zomrela mu manželka i priateľ Tarrou


          on je autorom tejto kroniky – aby sa ľudia poučili a už nikdy neboli ľahostajný


          Tarrou: nikto o ňom nič nevie – zdôverí sa až doktorovi, keď vypukne mor


          pacifista – zarytý odporca trestu smrti – jeho otec bol sudca a veľakrát odsúdil ľudí


          bojuje proti vnútornému moru – tvrdí, že každý ho má v sebe (nechce ubližovať ľuďom)


          uvedomuje si, že aj v mene spravodlivosti sa produkuje zlo – bludný kruh


          dobrovoľný exil zo sveta zabíjania – bojom proti smrti vlastne spôsobujeme smrť – absurdná situácia


          aký mám dôvod žiť a ako mám žiť? – uvedomenie si absurdity života, avšak nerezignovať – revolta

izolácia, osamotenosť uzavretého mesta – i symbol fašizmu (