Jozef Cíger-Hronský
i. Životopis a tvorba
-
učiteľ; tajomník MS, pomohol vybudovať Neografiu
-
organizoval delegácie na miesta vysťahovaných Slovákov v Amerike
-
40te roky – zatknutý za vlastizradu, ale angažoval sa len kultúrne, nie politicky – hrozil mu trest smrti
-
1945 – zo strachu pred opakovaním udalostí emigroval do Argentíny – založenie Zahraničnej MS
-
dedinská tematika – realistické poviedky
-
zbierky poviedok Podpolianske rozprávky, Tomčíkovci, Sedem sŕdc – už charakteristické svojím pohľadom, ktorý bol naplno rozvedený v jeho románoch
-
vychádza z realizmu, ale obohacuje ho o lyrické prvky
-
romány Jozef Mak, Chlieb – otázka chleba – obživy, Pisár Gráč – najväčší tvorivý experiment
-
detská literatúra: Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik, Sokoliar Tomáš
ii. Jozef Mak
-
„metaforický obraz slovenského ľudu a biedy“
-
narodil sa ako nemanželský syn. Sama matka ho zo strachu pred hanbou nechcela. Mala už staršieho syna, Jána. Žijú spolu, ale Jano stále osočuje Joža – vzťah škrípe. Pre pokoj v dome mama pošle Joža na prácu na salaš. Medzitým im vyhorí dom. Presťahujú sa do Meľošovie – krstný rodičia. Jožo sa zaľúbi do Maruše Meľošovej. Rozhodne sa postaviť si dom. Odíde do hôr na prácu. Tu stretne skutočného otca Gregora Biaľoša, ale toho v hore zabije strom. Odchádza na vojnu. Keď sa vráti krstná je mŕtva a Jano sa oženil s Marušou. Jožo si vezme Julu Petriskovú. Bývajú všetci v jednom dome. Maruša je z Joža nešťastná – veľa pije až sa utopí. Jožovi sa narodí dieťa. Odchádza na robotu a aj Jano záhadne zmizne. Keď sa Jožo vráti, narodí sa mu druhý syn a až vtedy pochopí, že Julu miluje a jeho rodina je to jediné, čo sa oplatí ľúbiť. Jula však umiera.
iii. Vzťah k téze
-
Jožo dostal do vienka „nemé ústa a ukrižované ruky“ – predznamenanie osudu
-
„nemé ústa“ – neschopnosť komunikácie s okolím – izolovanosť, pokora, neschopnosť vyjadriť nesúhlas
-
avšak má bohatý vnútorný citový život
-
„ukrižované ruky“ – ťažký údel „človeka- milión“ (symbolika mena – jeden z milióna- mak), tvrdá práca a strasti
-
opustený rodinou, pred problémami poslaný do hory – je stále preč od ľudí
-
Jožo je odsúdený na samotu – nie je to jeho vinou – je neschopný komunikácie, a tak nevie vyjadriť svoje city
-
pasívny – nechá osud plynúť a nebúri sa „Jožko, ty si ako tráva, vyrastieš hockde a za robotu budú ťa mať radi všade.“ – vzbura – keď si vezme mrzáčku Julu, postavil dom, odišiel zo salaša kvôli nízkej pláci
-
nedáva najavo svoje city – introvert – stroskotanie vzťahu s Julou, i keď ju má rád
-
Jula – nezomiera na fyzickú chorobu, ale na nedostatok lásky: „S múrmi sa netreba boriť, ale s duchom.“
-
Jožo -matka Makovka: hanbí sa zaňho, je nešťastná, že prišiel, stará sa o neho; ona ho posiela na salaš – chce ho uchrániť pred nezhodami s Janom; Jožo ju vidí ako voskovú Pannu Máriu a bojí sa jej, neskôr je pre neho symbolom utrpenia, údelu, ktorému sa nemôže vzoprieť; ich vzťah chladne -priepasť sa prehlbuje – ona umiera
-
Jožo – Jano: pre Jana bol bremeno a preto sa často bili; ten však bol pre neho vzorom a Jožo považoval bitku za prejav lásky – s dospievaním nastáva odcudzenie a mení sa na strach; Jano sa ukáže ako egoista – nedokáže sa postarať o matku, berie Jožovi milú, je lenivý a býva v jeho dome
-
Jožo – Maruša: ich vzťah založený na láske – s ňou hovoril najviac, kvôli nej stavia dom; keď sa vráti, je zmenená fyzicky i psychicky – je tupá, ľahostajná, bezcitná, hluchá; Jožo začína mať z nej strach – je agresívna a on sa nevie vzoprieť; ich vzťah pokračuje aj po jeho ženbe – Marušinou smrťou sa mu uľaví -vedel, že jeho žena trpela, ale nedokázal sa inak vymaniť
-
Jožo – Jula: berie si ju, i keď ju dedina odpísala; cítil k nej akúsi ľútosť; od začiatku mu však vadí jej prílišná pokora – ona nechá zo sebou robiť čokoľvek, považuje sa za podnož, Veľmi trpí, lebo vie o vzťahu jej muža. Jožo nedokáže pred ňou prejaviť ani len radosť zo syna – je nešťastná – srdce jej kamenie; po druhom pôrode sa Jožovi zdá, že opeknieva, je čistá – konečne zisťuje, čo pre neho znamená – ona mu odpustí a umiera
